História súboru

Detský folklórny súbor RADOSŤ vznikol v septembri roku 1972 na pôde Základnej školy na Mládežníckej ulici a zo začiatku v ňom pôsobili len žiaci tejto školy. Lenže záujem o prácu v súbore sa rozšíril na celé mesto a do kolektívu prichádzali talenty aj z iných škôl a zároveň sa hlavným zriaďovateľom stalo toho času Junior – centrum voľného času. Súbor má zložku tanečnú, hudobnú, spevácku a inštrumentálnu.

Od roku 1972 je vedúcou súboru a choreografkou Elena Hlasicová, tanečný pedagóg Zuzana Ružinská, pedagogička spevu Jitka Ťatliaková a vedúcim detskej ľudovej hudby Rudolf Veselovský. Dlhodobým úsilím a dobrým prístupom k deťom sa tomuto kolektívu už 40 rokov darí držať súbor na dobrej úrovni a každý rok prijímať nových prívržencov detského ľudového umenia. Ako hostia v súbore spolupôsobili na choreografiách známe mená vo folklórnom hnutí ako Igor Kovačovič, Juraj Bartko a Ján Husárik.

V Radosti sa stretáva okolo 130 detí vo veku od 4 do 15 rokov, prevažne z mesta Banská Bystrica, ale aj tanečníci z Priechoda, Seliec, Kynceľovej, Malachova, Hronseku, Badína, Králik, Čerína, Hornej Mičinej, Tajova, Slovenskej Ľupče, Poník a Hrochote. Vôbec im nevadí, že musia dochádzať z obcí do mesta, pretože do súboru chodia radi a ľudový tanec, spev a muzika im prirástli k srdcu. Po skončení ZŠ odchádzajú do stredoškolských a vysokoškolských súborov, aby pokračovali v tom, čo sa v Radosti naučili.

DFS RADOSŤ pracuje v mestskom prostredí kde deti živý folklór nezažili, učia sa ho poznávať v súbore. Folklórny materiál čerpá z oblastí Horehronia, Podpoľania, Liptova, Čierneho Balogu, Hontu a pre spestrenie aj z východného a západného Slovenska.

Za piesňami a tancami dospelých kráčajú deti so svojimi riekankami, vyčítankami, hrami a tančekmi a rozvíjajú detskú tvorivosť a prirodzený detský talent. V ľudových hrách a riekankách sú motívom radosť, nápaditosť, spojená s detským vystrájaním a šantením. Dokážu zaujať obecenstvo a rozohrať javisko spontánnym prejavom detskej úprimnosti.

DFS RADOSŤ uskutoční 30-40 vystúpení ročne, a to samostatných, alebo v komponovaných predstaveniach pri rôznych príležitostiach, podľa požiadaviek objednávajúcich. Zúčastňuje sa pravidelne všetkých tvorivých súťaží a kvalitatívnych prehliadok. Okrem domácich festivalov v Likavke, Detve, Polomke, Heľpe, Červeníku, Ponikách, Veľkej Lehote a Zvolene účinkoval aj v zahraničí. Absolvoval festivaly detských folklórnych súborov v Belgicku, Taliansku, Francúzsku, Španielsku, Švajčiarsku, Nemecku, Maďarsku, Poľsku, Juhoslávii, Bulharsku, Turecku, Ukrajine, Rumunsku, Česku, Veľkej Británii, Macedónsku, NDR v Taiwane a to niekde aj viackrát.

Dynamické a krásne vystúpenie detí sa stretáva s veľkým porozumením a vrelým ohlasom u našich i zahraničných divákov.

V súčasnosti drilujeme a precvičujeme program k 40. výročiu súboru. Snažíme sa dodržať charakter jednotlivých oblastí, ktoré poznáme detailne my, precvičujeme my. ň Na iné oblasti nám pomohli vedúci iných súborov z tých oblastí alebo vyučených v choreografii. Napríklad: Veľkú Detvu s nami pripravil p. Igor Kovačovič (Partizán). Preveril našu tanečnú pamäť, lebo každú skúšku menil choreografiu. Teta Eňa bola z nás nešťastná. Nakoniec to dobre dopadlo. Zemplínske cifry vytvoril bývalý tanečník Juraj Bartko, ktorý vyštudoval práve choreografiu. Veľmi zvláštna bola práca pani Hlasocovej pri Českej polke. Na klasickú hudbu B. Smetanu. Nepovažovali sme to za folklór, ale zvykli sme si, že Česi ho majú iný. Boli tam dvíhačky, ktoré museli ísť do hudby. Janka bola zdvihnutá na plecia. Mala vtedy v očiach strach, po čase zmizol. S tancom Šumiacki parobci sme postúpili na celoslovenskú súťaž do Prešova. Hrdo sme kráčali po prešovskom námestí a obdivovali ostatné súbory. Naši chlapci, bývalí gymnasti sa tešili na Ukrajinský Gopak, ktorý bol fyzicky náročný a dievky boli očarené krojmi. Tancovali sme ho len v čase socializmu od novembra do februára.

V roku 1989 prišli s Prahy filmári nahrávať tance z oblasti stredného Slovenska. Materiál (film) mal slúžiť ako pomôcka pre telocvikárov na ZŠ. Nahrávalo sa na Donovaloch a bývali sme na chate TVJ Ped. fakulty. Vyvárala nám p. Buková a Pavlendová. Tu sme sa stretli s p. Eleonórou Trunečkovou, ktorá si nás vybrala a nacvičovala s nami. V Šalgotarijáne, Egri a pri Balatóne sme už boli ako doma. Poznali sme aj mestá, akoby sme boli bývali tam. Vystupovali sme pre maďarských Slovákov. Tešili sme sa na dobré koláče a milých ľudí v Báčskom Petrovci. Pár českých spevákov a hercov sme stretli v Hradci Králové, Pardubiciach i v Prahe. Táborili sme v Hraniciach na Morave. Vrcholom bolo vystútenie na stretnutí "Praha parí pionierom". Bývali sme v rodinách na Proseku a vystupovali na hlavnom námestí. Boli sme prijatí v KDPaM a urobili s nami rozhovor do rozhlasu a televízie. Raz asi poslednýkrát sme cestovali cez hranice vlakom. Cieľom bol Rostock. Chalani čistili zemiaky a teta Eňa s dievkami varili haruľu pre celý tábor. Náš prvý zájazd bol do Bulharka na Slnečné pobrežie. Prvý zájazd na západ bol do Belgicka. Nahrávali sme aj bystrickom rozhlase. Vystupovali sme v Detve a na Heľpe, kde teta Eňa robila choreografie.